Výživa

Je strava pre naše telo prínosom, alebo záťažou?

Vieme posúdiť túto skutočnosť? Sme plní vitality a zdravia?
Tibetská múdrosť hovorí: „Ľudia sú chorí z dvoch príčin, z obžerstva alebo z hladu“. Človek je ako geniálny „kompostovací stroj“, ktorého životnosť je daná tým, čo kompostuje. Často si pomocou lyžice kopeme svoj hrob. Môžeme byť vynikajúci kuchári, variaci samé špeciality, no lepšie je, naučiť sa správnym stravovacím návykom.

Jesť jedlá, ktoré nezaťažujú trávenie, ktoré tráviaci systém spracuje veľmi jednoducho, bez väčšej spotreby energie.

Často krát sa hovorí, že dieťa zdedilo po svojich rodičoch takú, či onakú chorobu. No dedí aj bázu stravovacích návykov, ktoré ho predurčujú k nerovnovážnym stavom v minerálnej, vitamínovej  a energetickej oblasti.

Výskum populácie v niekoľkých kláštoroch Tibetu ukázal, že 60% (skúmaní boli aj starí ľudia) nemalo problémy s cievami a tráviacou sústavou. Dokonca nemali ani zubné kazy. Všetci, bez ohľadu na vek boli plní vitality, energie, boli zdraví. Stravovali sa veľmi skromne. Žiadne obžerstvo, primeraná a jednoduchá strava. Nepoužívajú cukor, mäso a rafinované suroviny. Ako sa stravujú? Jačmenné placky (bez kvasníc), tibetský bylinkový čaj a kvalitná čistá voda. V lete si dožičia repu, mrkvu a trocha celozrnnej ryže.

Paradoxne, v najviac rozvinutých krajinách, je na popredných miestach konzumácia mlieka, mäsa, rafinovaných a upravovaných produktov.
V Amerike dve z troch rodín trpia nádorovými chorobami, dve z piatich, srdcovo-cievnymi chorobami. Bol tu zaznamenaný aj nárast cukrovky.
V Nemecku na cukrovku trpí 20% populácie, 20% detí vo veku 8 až 16 rokov je fyzicky oneskorených a retardovaných. Reumatizmus a zápal kĺbov trápi 15-17% populácie.
Vo Francúzsku je 15-20% alergikov, 450 tisíc detí pod 18 rokov trpí na poruchy sluchu a zraku. Astma sužuje 1,5 milióna detí vo veku 6 rokov.
Vo všetkých vysoko priemyselných krajinách sa za posledných 25 rokov zdvojnásobilo percento novorodencov s vrodenými chorobami.

Je cesta, ktorú si vybral Tibeťan iná, ako cesta po ktorej chodíme u nás doma? K jeho prežitiu stačia placky a čistá voda. Možno si pomaškrtí na bylinkovom čaji s medom, alebo kopčeku ryže. Hovorí sa, že im na prežitie postačuje celodenná strava, ktorá sa zmestí do dvoch dlaní. Vieme si predstaviť ich stravovaciu skromnosť?

Náš „kompostér“ má oveľa viac práce, produkuje oveľa viac odpadu (popola). Jeho závislosť na množstve stravy je pritom obrovská.
V čom je rozdiel? Je to dôkaz, že aj z mála kvalitnej stravy sa dá vyžiť, hoci udržať stravovacie vášne na uzde je otázka disciplíny a tréningu už od skorej mladosti. Dá sa absolvovať stravovací výcvik aj v dospelosti. Stojí pomerne veľa síl, hlavne v boji sám so sebou a búraní starých i novodobých stravovacích návykov. Môžeme si pritom povedať, že bez cukru sa žiť nedá. Dá sa to však vyskúšať. Musíme si uvedomiť, ktoré komerčné produkty cukor obsahujú a vyhnúť sa im už v obchodoch. Môžeme si dať do polievky kupovaný paradajkový pretlak? Môžeme si odoprieť cukor do kávy? Môžeme zjesť obľúbené sušienky? Môžeme na kolegovej oslave odoprieť ponúkaný zákusok? Asi budeme v očiach okolia pôsobiť ako čudáci.
„Čo máš cukrovku?“ Možno keby sme priznali zdravotný problém, okolie nás bude viac tolerovať.
Cukrová repa, je vynikajúci prírodný rastlinný produkt, ktorý obsahuje veľa vitamínov, minerálov, enzýmov, hormónov a biologicky aktívnych látok. Cukor z repy je vplyvom „geniality človeka“ dôkladne očistený, kryštalizovaný a filtrovaný. Aby bol biely, je pôsobením jedovatého chloridu vápenatého bielený. Do žalúdka sa dostane ako prvok čisto chemický, ktorý sa musí spojiť s ďalšími látkami, aby sa vstrebal. V repnom cukre sú všetky nevyhnutné látky, v rafinovanom chýbajú, organizmus ich musí dodať zo zásob. Vápnik čerpá z kostí a zubov, železo a iné prvky z krvi. Vznikajú zubné kazy, anémia, cukrovka a iné neduhy, spôsobené nerovnováhou v tele.
Vedecké údaje potvrdzujú, že nadmerná konzumácia rafinovaného cukru vedie k poškodeniu ciev, degenerácii buniek i nádorovým ochoreniam. Cesty, ako sa dostáva cukor do nášho tela sú nespočítateľné. Následkom sladkého života sú choroby, ktoré majú hrôzostrašné podoby a ktoré veľa ľudí dostali až do hrobu.

Veľkou chybou rodičov i starých rodičov je naučiť deti na sladkosti. Túto chybu budú v budúcnosti len ťažko opravovať.

Naši múdri predkovia vedeli žiť skromne. Nútil ich k tomu ťažký život, plný práce a hladovania. Východná múdrosť hovorí: „Boh stvoril stravu a čert kuchára“. Je možné žiť bez kávy, cukríkov, čokolády, údeného mäsa, bieleho pečiva a iných rafinovaných potravín?

Príroda človeka obdarila potravinami, ktoré treba vhodne a jednoduchým spôsobom zužitkovať. Chce to iba štipku fantázie a nedať sa zviesť na cesty novodobých gurmánov.

Zdroj:
1. Michal Tombak. Je možné žít 150 let? prvé. Nakladatelství Beskydy; 2011. 15 - 27 p.
2. Image by stockimages at FreeDigitalPhotos.net